BEŽAŤ ŠŤASTIU OPROTI

Lýdiu Eckhardt pozná celé Slovensko ako úspešnú módnu návrhárku a podnikateľku. Jej vychytený módny salón sídli na jednej z najlepších bratislavských adries. Menej ľudí už vie, že je vyštudovaná právnička, narodila sa v Humennom ako Lýdia Surová a so začiatkami jej podnikania to vôbec nebolo jednoduché.

 O tom, prečo ju dnes nevidno v talári na súde, ale v módnom salóne a na móle, bude jej kniha, ktorú krstila na novembrovej módnej prehliadke. Pri kávičke nám prezradila viac.

ZAPOJTE SA DO SÚŤAŽE O KNIHU LÝDIE ECKHARDT – BEŽAŤ ŠŤASTIU OPROTI 

Je to už vaša druhá kniha, znamená to, že k profesii právničky a módnej návrhárky pribudne spisovateľka?

Mnohé činnosti, ktoré som začala robiť, som neplánovala, ale priniesol mi ich sám život. Asi som bežala šťastiu oproti, aj keď v minulosti som si to vôbec neuvedomovala, často sa mi dokonca zdalo, že bežím oproti nešťastiu.

Čo vás viedlo k napísaniu druhej knihy?

Aj ja som sa často zamýšľala nad týmto mojim rozhodnutím. Po dokončení prvej som sa totiž dušovala, že do písania knihy sa už nepustím nikdy viac. Prvá kniha „Navarme si úspech“ bola väčšinou o rýchlych receptoch a skúsenostiach s varením. Poznačilo ma to na určité obdobie a po realizácii tejto knihy som nemohla dlhší čas variť. Bola som „prevarená“! Znie to vtipne, najmä keď moje dievčenské meno je Surová. (smiech)

Kniha o varení, kde je plno skvelých rýchlych zákuskov, to znie veľmi príjemne

a ľahko…

Pri písaní som prehodnocovala každú vetu. Hoci som poskytla veľa rozhovorov či napísala mnoho článkov, cítila som, že toto je niečo úplne iné. Kniha zostáva v knižnici. A ja som sa bála, že čo ak si ju niekto otvorí po desiatich rokoch, nedajbože ja, a bude sa zamýšľať, čo som to tam všetko popísala…

Kniha predsa mala veľký úspech…

Áno, kniha sa v krátkom čase predala a okolie vysielalo potrebu dotlače. S tým som nemohla súhlasiť, veď na knihe bolo napísane – limitovaná edícia. Tiež ma veľmi potešili reakcie aj úplne cudzích ľudí, ktorí mi písali a posielali fotky jedál, ktoré navarili podľa mojich receptov. Úprimne som sa tešila týmto reakciám a boli tiež veľkou motiváciou pre ďalšiu knihu.

O čom je?

Tento krát už nebudem variť. Nová kniha „Bežať šťastiu oproti“ ma tri časti: Cesta obyčajného života – na základe skutočných udalostí opisujem moju životnú cestu zameranú na podnikanie. V druhej časti sa zamýšľam nad hodnotami života a tretiu by som mohla nazvať Moja vysoká škola podnikania.

A ako ste sa vlastne dostali k móde?

Šitie bolo moje hobby. V období mojej mladosti vládol socializmus a módny tovar bol skôr výnimkou. Ako každé mladé dievča som sa chcela pekne obliekať, a tak som sa rozhodla konať. V štrnástich som sa prihlásila na kurz strihov a šitia a počas prázdnin som šila a šila… Zo všetkého, čo som doma našla – staré otcove košele, mamine šaty, ale aj babkine vyradené veci som premenila na modely pre seba. Za ušetrené peniaze som si kúpila džínsovú látku s margarétkami – absolútny hit, a ušila som si prvý naozajstný model. Bola som nadšená, aj keď mama pedantným okom zhodnotila, že takto nemôžem ísť do školy, lebo to mam veľmi zle vypracované. (úsmev) Nadšenie ma však neopustilo, ani napriek jej kritike.

Čo rozhodlo o tom, že vašou profesiou sa nakoniec stala móda?

Ako študentka som si privyrábala brigádami a, samozrejme, som aj šila. Vlastne som už začala podnikať v mojich devätnástich. Okolie obdivovalo moje kreácie, k čomu, samozrejme,

pomohla aj moja mladosť a štíhlosť. Po úspešnej prehliadke v Štúdiu módy to začalo bežať

už mimo mňa. Fotenie do časopisov, predaj modelov v hoteli Fórum a veľký záujem o moje

modely, ktoré som vtedy ešte sama šila, vyústil v potrebu mať viac krajčírok. Zrazu nás prekvapila revolúcia a spoločensko–ekonomická zmena mnohým „prevrátila“ životy. A tak aj ja, s veľkým nadšením a ešte väčšou nevedomosťou, som založila firmu a z hodiny na hodinu zamestnala 8 zamestnancov.

Váš prvý model „prerazil“ ešte za socializmu v televíznej relácii…

To bolo Štúdio módy, ktoré vtedy viedla Emma Tekelyová a Jana Jeleneková, a ja som tam pripravila kolekciu Safari.

Ako sa vlastne vtedy robila móda?

Vôbec som si neuvedomovala, do čoho sa rútim. Mala som dvadsaťdeväť rokov, veľké

nadšenie a nevedomosť. Ani som len netušila, do čoho sa púšťam. Keď som zamestnala zamestnancov, zariadila dielňu (v suterénnych priestoroch – bola to jasná pivnica) a zobrala si uver, nebolo cesty spať.

A kedy padlo rozhodnutie mať vlastný salón? Nebáli ste sa stať sa podnikateľkou?

Okrem úveru mi pomohli rodičia a po celý čas podnikania ma veľmi podporoval môj manžel, a to nielen finančne, ale aj duševne.

Čo si na svojej práci najviac ceníte?

Za najväčší môj pracovný úspech považujem to, že ešte dodnes pracujem s kolegyňami, ktoré so mnou začínali. Samozrejme, prišli aj nové. Je dôležité vytvoriť v salóne priateľskú atmosféru, lebo tá pohoda sa potom prenáša na klientov, a tiež do samotných modelov. Je dôležité oceniť prácu týchto „zlatých rúk“, a to nielen ekonomicky, ale aj morálne. A naozaj to tak funguje – kto dáva, aj dostáva. Nemyslím si, že peniaze sí všetko, aj keď, samozrejme, zohrávajú významnú úlohu.

Vaše prehliadky sú vždy výnimočné, na móle i v publiku vždy vládne atmosféra

ako na stretnutí dobrých známych, čím to je?

Ten, kto vstúpi do môjho domu, stáva sa mojim priateľom – povedala Coco Chanel a ja to svojou empíriou môžem len potvrdiť. Stala som sa súčasťou života mojich klientok a ony môjho. Videla som vyrastať ich deti, ktoré už mnohé dozreli a chodia k nám do salónu. Na prehliadke v Bratislave je množstvo mojich zákazníčok, teraz už priateliek, ktoré sa vždy tešia na našu prehliadku a spoločné stretnutie. A preto skutočne, keď niekto nový zavíta na prehliadku, je doslova očarený touto nezvyčajnou atmosférou. Aj modelky milujú moje publikum, čo mi často dávajú najavo.

Výnimočné sú aj témy vašich módnych šou. Aká je tá novembrová?

Prehliadky pripravujem už 26 rokov. Vždy sa ich snažím obohatiť umelcami z rôznych oblastí, či už sú to speváci, tanečnici, herci… Postupne som začala vytvárať možnosť prepožičať mólo začínajúcim návrhárom, šperkárom, dizajnérom, ale aj mladým podnikateľom. Táto potreba dozrela u mňa postupne a ja som sa tešila, že pomoc, ktorú som ja niekedy dostala, môžem teraz vrátiť. Pridávam témy a názvy prehliadok, ako napríklad Šanca mladým a slovenským, Ľadová krása, Ekológia zeme, ktorá veľmi zasiahla všetkých v sále, ale aj Quo vadis, Happy day či Future. Na poslednej prehliadke s názvom Dreams sme nielen snívali, ale aj plnili sny. No a v novembri budeme predsa BEŽAŤ ŠŤASTIU OPROTI.

Je o vás známe, že vaše modely nie sú len módne trendy do časopisov, je to móda na každodenné nosenie pre normálnu modernú ženu. Nakoľko sa nechávate ovplyvniť módnymi trendami?

Samozrejme, hlavným módnym trendom sú potreby a túžby mojich klientok. Každý si zvoli svoju cestu, kam sa chce uberať a ja som po prvej prehliadke vedela, že pokiaľ chcem udržať salón a svojich zamestnancov, iný smer pre mňa neexistuje. Extravagantné modely som zanechala ešte v začiatkoch. Čo z toho, že ich každý obdivoval, nikto si ich nekúpil. Zamrzli v nich všetky investície – či už do materiálu, ale aj samotnej práce.

Aké je vaše životné krédo?

Správaj sa tak, ako chceš, aby sa správali k tebe!

Čítajte viac  TU: ZRNKÁ – ROZHOVOR S LÝDIOU ECKHARDT