Miroslav Korček (MK): Inšpirovali nás výlety do Talianska, tam to bolo niečo už celkom bežné a nás to oslovilo.

Soňa Korčeková (SK): V tej dobe automaty na nápoje na slovenskom trhu takmer vôbec neexistovali.

MK: Pôvodne to nemal byť hlavný smer podnikania. Robil som vtedy elektroinštalačné práce a hľadal som popri tom niečo nové. Rokmi automaty postupne prerástli do nášho hlavného smeru a potom do jediného.

Kedy ste vedeli, že je to správna cesta?

MK: Ujasnili sme si to dosť rýchlo. V priebehu prvých 2 rokov sme odstavili ostatné činnosti a venovali sa len automatom.

Pochybovali ste niekedy?

MK: Nie. Tým, že vtedy bol na trhu priestor, sa to zdalo ako zmysluplné. Bolo to pestré, zaujímavé. Potom do toho vstúpila aj káva a zrazu to nebolo len o automatoch, ale aj o samotnom produkte.

MK: Náš úspech bol vždy založený na sieti. Ani dnes nemáme klienta, ktorý by nám robil, povedzme, 10 %. Vždy sme mali a máme veľa klientov, žiadny výrazne nevyčnieva. Skutočne je to o neustálom rozširovaní siete klientov, o stálom procese, kontinuálnej mravčej práci, ktorá v konečnom dôsledku dostala firmu do významného postavenia na trhu. Veľmi radi získame veľkého klienta, ale nie je to pre nás to podstatné.

Čo charakterizuje vašu spoločnosť, čo je pre ňu typické?

MK: Sme slovenská firma, rozhodovacie právomoci máme vo svojich rukách a tým vieme byť otvorenejší v komunikácii a k splneniu požiadaviek klienta. Nadnárodné korporácie majú často určené striktné procesy, my vieme byť variabilní, v tom vidím našu výhodu a odlišnosť. Máme ku každému klientovi individuálny prístup. Snažíme sa službu postaviť na jeho potrebách.

SK: Každý klient je pre nás významný a u nás to nie je len fráza.

MK: S nula. (smiech)

SK: Ja som chodila autobusom s náplňami v batohu. (smiech)

MK: Teraz máme 102 ľudí na plný pracovný úväzok, avšak aj veľa externých spolupracovníkov.

Ako ste zo začiatku oslovovali a získavali klientov?

MK: Boli to najmä osobné návštevy. Obchodu som sa venoval len ja sám zhruba do roku 1998 – 1999, zamestnancov sme mali najprv len na servis, niečo málo na office.

Darilo sa vám?

MK: Trh bol zo začiatku nášho podnikania voľný, automaty sa dali ľahko umiestniť. Bol však absolútny nedostatok financií a firme s naším zameraním

Spájajú si ľudia nápojové automaty práve so značkou ASO VENDING?

MK: V našich kruhoch určite. Otázne je, či je vending známy širokej verejnosti. Ľudia síce automaty vnímajú, ale nevedia si predstaviť, že za tým vôbec nejaká firma je. Z hľadiska odbornej verejnosti o nás určite vedia, sme firma, ktorá v tomto segmente zadáva reklamu najčastejšie.

Svojho času ste strávili pracovne istý čas v Kolumbii v provincii Cauca. Priblížte nám tento výlet.

Boli ste len pozorovatelia alebo ste sa zapojili aj fyzicky?

SK: Zapájali sme sa do všetkého od sadenia cez zber až po premývanie kávy, všetko je to ručná práca.

Zmenili ste pohľad na kávu?

MK: Zrejme áno. Najmä viem, ako to naozaj funguje. S kávou je spojených veľa mýtov a predávajú ju ľudia, ktorí na plantážach ani v krajinách pôvodu nikdy neboli a majú výrazne skreslený pohľad. A potom sa tieto pokrivené informácie posúvajú ďalej, vznikajú tak mýty, zavádzajúce informácie a chybné predstavy. Keď niekto pracuje s kávou, je dôležité vedieť, ako sa veci naozaj majú.

SK: Že zrelé kávové zrno je červené. Dokonca môže byť aj žlté.

MK: Bola to síce drobnosť, ale pre mňa prekvapivá.

A niečo z procesu výroby či v rámci pestovania, čo verejnosť vníma úplne mylne?

MK: Verejnosť má všeobecne veľmi málo informácií o pestovaní kávy. Najviac ma však zaujal boj proti prírodným škodcom, mali vlastné postupy, ktoré musia dodržiavať, a aj ich striktne dodržiavajú, inak by si sami spôsobili veľké škody. Povedzme taká drobnosť ako spadnuté kávové zrno na zemi. Museli ich do posledného vyzbierať.

SK: Veru áno, totiž aj jedno zrno by kontaminovalo celú pôdu. Všetko to zbierali ručne.

MK: Spadnuté zrno, poškodené zrno, ktoré nemôže ísť do zberu, všetko to odkladali do malých vrecák na opaskoch. Najviac ma prekvapila tá dôslednosť a poctivosť. A napriek náročnosti práce mali v tvárach entuziazmus a úsmev. To im môžeme len závidieť.

Priniesli ste si odtiaľ aj kávu?

MK: Áno, v našom portfóliu máme vlastnú zmes z tejto provincie pod značkou ASO VENDING káva.

MK: Táto debata je u nás stále živá, venovať sa aj káve, dokonca i myšlienka vlastnej kaviarne sa objavila, a stále tu je, ale zatiaľ len v teoretickej rovine. Hlavný smer sú veľké vežové automaty, to u nás dominuje.

Vráťme sa trošku v čase. Aké boli vaše pracovné začiatky?

MK: Ja som vyštudovaný elektrotechnik, v roku 1988 som nastúpil do svojho odboru do STS (Strojová a traktorová stanica). O dva roky neskôr som si otvoril živnosť a začal som podnikať v oblasti elektroinštalačných prác. A potom už prišli automaty.

Pani Korčeková, vy ste súčasťou firmy od začiatku?

SK: Do firmy som aktívne vstúpila v roku 2003, mali sme malé dieťa, bolo to vtedy z praktického hľadiska. Dlho som sa však bránila. (smiech)

Prečo?

SK: Pre obavu, že si pracovné starosti prenesieme do súkromia, do rodiny. Ťažko sa to oddeľuje.

A darí sa vám to oddeliť?

MK: Trochu. (smiech)

SK: Trochu menej. (smiech)

Máte dve dcéry, budú súčasťou firmy?

SK: Jedna dcéra má 28 rokov a tá sa zapája od začiatku, ako dieťa chcela mať automat na kinder vajíčka. To bol jej sen. Teraz je naša firemná právnička. A druhá má 16 rokov. U nej sa ešte vážny záujem neobjavil, ale tiež bude pracovať s nami. Psychicky ju na to už pripravujeme. (smiech)

SK: Mladšia veľmi zriedka, keď tak cappuccino. Staršia už dlho, ešte však hľadá tú svoju pravú chuť.

Spomínate si, ako sa pila káva u vás doma, keď ste boli deti?

SK: U nás to bola hotová siesta, všetci sa tešili, že si po práci vyložia nohy a doprajú si spoločne šálku kávy, vrchol slasti.

Vy sami ste kedy začali s kávou?

MK: Na vysokej škole, keď som sa učil na skúšky. Robieval som si kávu do pivného pohára. (smiech)

SK: Ja pijem pravidelne intenzívne kávu už od 15 rokov.

Máte aj svoj kávový rituál, viete si ju napriek intenzívnemu pracovnému spojeniu stále vychutnať?

SK: Ja bez kávy ráno ani neodídem z domu. Ale stále si ju viem vychutnať v pokoji.

MK: Nezvyknem piť kávu ráno doma, až v práci. A tým, že v práci jej pijem naozaj veľa, či už ochutnávam rôzne kávy, alebo s klientmi, nejako sa vytratil ten pocit sadnúť si a vychutnať si ešte ďalšiu šálku navyše. Mám s kávou polopracovný vzťah. (smiech)

Akú kávu zvyknete piť?

MK: Čiernu a čistú. Espresso bez cukru a bez mlieka.

SK: Rovnako, keď tak ešte kávu z koťoga.

Stane sa, že si spolu sadnete nad šálkou kávy?

SK: Cez víkend na terase sa nám podarí vychutnať si kávu spoločne. Už netrpezlivo čakáme na prvé letné rána.