Sympatická blondínka sa s herectvom po prvýkrát stretla ako 10-ročná. Aj keď o profesii herečky nikdy nesnívala, dnes si už svoj život bez divadelných dosiek nevie ani predstaviť. Monika Hilmerová patrí medzi najobľúbenejšie herečky na Slovensku.
TEXT: Natália Labudová // FOTO: TV Markíza
S manželom, choreografom Jarom Bekrom, vychováva dcéru Zaru a syna Leonarda. Mimo javiska či kamery žije úplne normálny život. Vždy dobre naladená dvojnásobná mama bez okolkov prezradila, že má rada huspeninu, lokše, texty sa učí na stacionárnom bicykli a miluje rannú kávu.
Ste známou herečkou a členkou činohry SND. Chceli ste byť vždy herečkou? Ako ste sa k tejto profesii dostali?
Práveže som vôbec nechcela byť herečkou. Vždy som túžila byť speváčkou. (smiech) Ale tým, že som od 10-tich rokov natáčala pred kamerou (film O sláve a tráve, pozn. redakcie) a od 16-tich rokov som bola členkou Radošinského naivného divadla, tak mi divadlo prirodzene prišlo do života. Najskôr som študovala na gymnáziu, neskôr andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale po absolvovaní som sa nakoniec rozhodla aj pre odborné vzdelanie po hereckej stránke. Išla som teda študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení a stala som sa herečkou.
Počas svojej kariéry ste stvárnili mnoho nádherných rolí v divadle, ale aj v televízii. Ktorá postava vám utkvela v pamäti najviac?
Mojich stvárnených postav je také množstvo, že je ťažké vybrať len jednu naj. Baví má pestrosť a teším sa, že všetky roly boli rôznorodé a že som si mohla zahrať ako v komediálnych, tak aj v dramatických, rovnako pred kamerou, ako aj v divadle.
Monika Hilmerová hrá aj v obľúbenom seriáli Oteckovia.
Aké úlohy hráte najradšej? Máte nejakú vysnívanú?
Nemám vysnívanú postavu a ani som nikdy nemala. Prichádzajú ku mne rôzne roly a som za to veľmi vďačná a zo všetkých sa vždy teším. Nemám v sebe nejakú nenaplnenú túžbu po postave, ktorú by som chcela hrať. Rada hrám roly, ktoré sú dobre napísané a ktoré nie sú čierno-biele. Môže byť perfektne napísaná aj pozitívna aj negatívna rola.
Ste už ostrieľaná herečka, ale stáva sa vám, že máte niekedy trému?
Veľmi často mám trému. Mám ju tesne pred tým, ako idem podať výkon, ale už počas hrania sa vytratí a sústredím sa na iné veci. Je to pre mňa trošku taký adrenalín. (úsmev) Stretávam sa s trémou aj pred premiérou alebo pred hrou, ktorú som dlhšie nehrala. Alebo, keď hrám náročnú rolu, v ktorej je veľa textu, tam som v napätí, ale to k tomu patrí.
Máte nejaké špeciálne rituály pred predstavením?
Vždy keď viem, že večer hrám predstavenie, tak to vnímam celý deň. Počas dňa sa snažím nemať príliš veľa povinností, aby som vládala. Bežný človek už večer skôr oddychuje, no divadelný herec práve vtedy musí podať maximálny výkon. Keď máte deti a rodinu, je to niekedy trochu ťažké, keďže vstávate skoro ráno, práve preto sa snažím nepridať si do dňa nič namáhavé. Vyslovene nejaký rituál však nemám.
Zladiť povinnosti v televízii, divadle aj doma musí byť náročné. Vy napriek tomu vyzeráte, že máte stále dobrej nálady a energie na rozdávanie. Ako si dobíjate baterky?
Mám veľmi rada spánok. Niekedy mi pomôže aj taký rýchly 10-minútový oddych. Nemám problém zaspať, a to ma veľmi nakopne, zrelaxujem. Najlepšie si však oddýchnem v prírode. Veľmi dobre mi robí ticho, to je naozaj liečivé.
Ako si udržiavate vašu skvelú postavu? Cvičíte?
Snažím sa aspoň trošku cvičiť, no nie som s tým úplne spokojná a stále si poviem, že by som mala cvičiť častejšie, ale to asi každá žena. Cvičenie mi veľmi pomáha na chrbticu. Vždy sa učím texty na stacionárnom bicykli. Hovorím si, že keď si to musím vtĺkať do hlavy, aspoň spojím príjemné s užitočným. (smiech) Milujem prechádzky do prírody alebo rýchlu chôdzu či beh. Rada v lete plávam, alebo chodím s rodinou na bicykel. V zime zase zbožňujem lyžovanie. To všetko je naozaj veľký relax.
Ako sa stravujete? Dávate si pozor na líniu?
Niekedy som mohla jesť čokoľvek a bola som kosť a koža, no po pôrode sa mi už všetko zmenilo. Samozrejme, súvisí to aj s vekom, že sa musím v strave už aj trošku obmedzovať. Snažím sa celý život stravovať zdravo, ale nie veľmi prehnane. Nič nevynechávam, nedržím žiadne diéty, iba sa snažím obmedziť príjem hlavne večer. Občas, samozrejme, aj zhreším.
Aké jedlo máte najradšej?
Mám veľmi rada huspeninu od mojej svokry. Ľúbim lokše a hus, ktoré si dám za odmenu. Raz za čas si doprajem tresku, ktorú si vychutnám ako veľkú lahôdku s bielym rožkom. Potom sa to snažím vyvážiť pohybom.
Je niečo, nejaké jedlo, ktoré by ste nikdy nezjedli?
Nemám rada kelový prívarok. To mám v sebe od detstva, no pritom milujem prívarky ako je zemiakový, tekvicový či šošovicový, ale kelový je pre mňa predstava z detstva, ktorá ma asi vydesila. (smiech) Čo tiež nemám rada je indická strava a hoci som ju vyskúšala trikrát, moje telo to neprijíma.
A naopak, ochutnali ste niečo nezvyčajné?
Takých jedál je veľa. Môj muž je veľký gurmán a keď cestujeme, on vždy nájde nové delikatesy, ktoré ochutnáme. Dokonca aj on sám veľmi rád varí a pripraví mi rôzne jedlá. Nevadia mi napríklad ani morské plody.
Pijete kávu?
Pijem kávu a mám ju naozaj veľmi rada. Niekedy sa už večer teším, ako si ju ráno dám. Každý deň mám ráno rituál, že si vychutnám kávu. Niekedy aj na lačno, hoci viem, že to nie je úplne zdravé, no mne to tak však chutí.
Pamätáte si aj na to, kedy ste sa prvýkrát s kávou stretli?
Moja mama pila kávu, pretože mala nízky tlak. Od útleho detstva som registrovala maminu kávu, ktorú mala niekde položenú, a keď som dorástla do veku, že som už mohla, tak som vždy trošku ochutnala. Tak som sa naučila na pitie kávy a veľmi mi zachutila. Keď som si už začala sama kupovať kávu, vždy som túžila po viedenskej káve so šľahačkou. To som milovala hlavne kvôli tej šľahačke. Teraz pijem kávu bez cukru, bez mlieka, len takú, na akú som sa naučila pri mojej mame.
Čo pre vás káva znamená?
Je to pre mňa také zastavenie sa. Kávu si dám najradšej ráno, keď ešte deti spia, keď som sama so sebou, v tichu, prípadne sa pozerám von na záhradu, alebo si ju vychutnám na terase. To mám strašne rada, to je totálny relax. Niekedy si dám do kávy aj trošku studenej vody, aby som ju mohla hneď piť, pretože nemám rada príliš horúcu kávu. Chutí mi taká chladnejšia.
Patríte medzi tie ženy, ktoré si ku káve doprajú aj niečo sladké?
Káva sa mi nespája so sladkosťami, asi práve preto, že si ju nesladím. Mám rada horkú kávu a dám si k nej vždy vodu. To sa mi ku káve žiada. Pijem jednu kávu ráno a niekedy si dám druhú o dve hodiny. Záleží však od povinností. Pokiaľ nemám večer predstavenie, tak pijem kávu najneskôr o tretej, lebo potom mám problém zaspať.
Keď cestujete, vyskúšate aj kávu v zahraničí?
Áno, bez nej by sa mi zle štartoval deň. Nie som úplný „fajnšmeker“ na kávu a nepotrpím si na konkrétne druhy. Nemám však rada kyslastú kávu a veľakrát mi ponúkli vraj famóznu kávu, no mne nechutila. Nepohrdnem však ani takou, keďže mám nízky tlak, som vďačná i za takú šálku kávy. A keď spomínam šálku, tak napríklad je pre mňa dôležité, z čoho kávu pijem. Mám doma všelijaké šálky, vyberám si ich podľa nálady, skoro každá mi niečo pripomenie alebo ma naladí svojím dizajnom. Nerada pijem kávu zo skla a najneradšej z plastových kelímkov, to mi trochu pokazí pôžitok aj z chutnej kávy.
Aké máte najbližšie plány na rok 2019?
Momentálne dokončujeme natáčanie seriálu Kuchyňa a okrem toho natáčam seriál Oteckovia, čiže tomu sa budem venovať ešte minimálne niekoľko mesiacov. V SND skúšam hru Aľa Rachmanovová Ruské denníky a čaká nás na konci marca premiéra.