Svojou návštevou nás poctil Matej Tóth, zlatý medailista a olympijský víťaz na 50 km. V súčasnosti najznámejší slovenský chodec je okrem športu aj milovníkom kávy. Preto sa veľmi tešíme, že prijal pozvanie na šálku svojho obľúbeného nápoja z dielne ASO VENDING. Úspešný športovec to k nám má len na skok, pretože žije v Banskej Bystrici, kde sídli aj centrála našej spoločnosti. Porozprával nám o svojich zážitkoch z Brazílie a prezradil aj to, kde vo svete ochutnal doposiaľ najlepšiu kávu.
Gratulujeme k životnému úspechu! Aký je to pocit, stať sa olympijským víťazom?
Je to nádhera. Pocity šťastia, eufórie, spokojnosti, ale aj úľavy a únavy sa stále miešajú. Neviem, či som si to už dostatočne uvedomil, ale nikdy nezabudnem na ten moment, keď mi môj švagor a predseda zväzu Peter Korčok dal na dopingovke prečítať jeden článok a tam som si prvýkrát prečítal spojenie Matej Tóth olympijský víťaz – v hrdle som mal hrču a do očí sa mi tlačili slzy, vtedy som si to uvedomil.
Kedy ste začali tušiť, že prejdete cieľom ako prvý?
Veriť som tomu začal v predposlednom kole (47. km), ale istotu som mal až 500 metrov pred cieľom.
Čo pre vás znamená status profesionálneho športovca?
Robiť a živiť sa niečím, čo ma napĺňa a baví, ale aj pocit zodpovednosti voči všetkým, ktorí ma podporujú, takže voči celému Slovensku. Byť profesionálny športovec je zodpovednosť 24 hodín denne, 365 dní v roku, v mojom prípade už 20 rokov. Každá drobnosť, ktorú spravíte zle, vás môže vyjsť draho.
Ako sa dobíjate, keď pri pretekoch strácate energiu?
Z toho fyzického hľadiska je to pomerne jednoduché. Všetko chce čas. Kvalitnou stravou a regeneráciou sa dá ten proces urýchliť, ale telu chvíľu trvá, kým doplní zásoby energie. Po týždni už dokážeme relatívne normálne trénovať, veľa chodcov má osobné rekordy na 20 km 2 týždne po 50-ke, ale doplniť energiu na ďalšiu 50-ku môže trvať aj pol roka. Z psychologického hľadiska načerpávam energiu od svojich blízkych, stačí mi objať svoje dcérky a manželku a môžem fungovať ďalej. Veľmi ma nabíjajú aj stretnutia s ľuďmi, ktorí sa tešia z môjho úspechu, keď na nich vidím, že som im priniesol radosť.
Aký je váš recept na dennú dávku kofeínu? Zapadá káva do biorytmu vášho bežného dňa?
Ja som kávičkár labužník. Nie som závislý od kofeínu, stane sa mi, že aj niekoľko dní nepijem kávu a nechýba mi vôbec. Ani nevypijem veľa kávy, snažím sa tak dve denne, ale dobré espresso si viem vychutnať.
Byť profesionálny športovec je zodpovednosť 24 hodín denne, 365 dní v roku, v mojom prípade už 20 rokov.
Takže ste vášnivý milovník kávy. Akú máte najradšej?
Presne tak. Mám rád kávu, takže v nej nepotrebujem cukor, mlieko ani veľa vody, najradšej mám espresso. U nás sa tomu nešťastne hovorí pikolo, ale aby si ľudia vedeli predstaviť, malá šálka asi do polovice plná (smiech).
Mali ste možnosť vyskúšať nejakú miestnu kávovú špecialitu aj v Riu de Janeiro?
Boli sme v jednej kaviarničke, kde aj predávali rôzne druhy brazílskej kávy, tak sme zopár zdegustovali. Káva bola výborná, len sme zhodnotili, že ju Brazílčania nevedia robiť tak kvalitne ako Taliani. Keďže sme boli predtým 3 týždne v Taliansku, tak sme boli celkom rozmaznaní (smiech).
Máte nejaký kávový rituál?
Práve v Taliansku už pred 3 rokmi som si zvykol piť espresso hneď po obede, je to skvelé na trávenie. Ale inak mi je to v podstate jedno. Mám rád aj posedenie pri káve s priateľmi v kaviarničkách, ale aj doma s manželkou.
Kedy ste si dali svoju prvú kávu?
Tak to si nepamätám presne, ale mohlo to byť niekedy v maturitnom ročníku.
A kedy ste začali profesionálne s rýchlou chôdzou?
S chôdzou som začal ako 13-ročný a profesionálne ako 20-ročný, keď som sa dostal do DUKLY Banská Bystrica.
Ak by ste neboli profesionálnym športovcom, akú profesiu si pre seba viete predstaviť?
Mám vyštudovanú žurnalistiku, tak možno niečo z toho odboru. Asi každý z tejto branže by chcel skončiť v audiovizuálnych médiách ako moderátor. Ale neviem, či je to práve moja predstava. Možno by sa mi páčilo byť hovorca nejakej spoločnosti.
Precestovali ste celý svet. Existujú miesta, kde vám chutila káva najlepšie, ktoré by ste odporučili našim čitateľom?
Určite a jednoznačne Taliansko. Kto si potrpí na kvalitné espresso, tak nemusí ďalej ani hľadať. Sú krajiny, kde som radšej kávu aj niekoľko dní nepil, ako by som pil tie „ponožkové“ vývary – ako zvyknem volať hnedú vodu, ktorú niektorí hotelieri volajú káva.
Ďakujeme za rozhovor.
