EKONOMIKA

Veľa, viac a ešte viac. Rýchlo a ešte rýchlejšie. Vyrábame, nakupujeme, potom vyhadzujeme a znovu nakupujeme.

Naozaj toho toľko potrebujeme?

TEXT: Viktória Pav // FOTO: INCIEN – Inštitút cirkulárnej ekonomiky

Už dlho pretrváva stav, v ktorom spoločnosť stavila na zisk ako hlavnú a rozhodujúcu mantru úspechu. Manažéri každý rok navyšujú plány, pracovníci sa ich snažia plniť alebo aj prekračovať a majitelia sa tešia z každého zarobeného dolára či eura navyše. Ako dlho sa dá takýto stav udržať (a vydržať), o tom producenti ešte donedávna vôbec neuvažovali, a ak, tak len okrajovo.

 

KEĎ ZISK NIE JE ZISK

Situácia sa však pomaly mení. Veľa podnikateľov a firiem začína chápať, že v ekonomike nie je dôležitý len zisk. Mnohým už bliká varovná kontrolka, ktorá upozorňuje na to, že honba za profitom za každú cenu môže v konečnom dôsledku priniesť stratu. Nie nadarmo zámožní Newyorčania kedysi hovorievali, že nie sú takí bohatí, aby si mohli dovoliť kupovať lacné veci. Pre obehovú alebo cirkulárnu ekonomiku by táto ich fráza mohla znieť – nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť vyrábať kvantá vecí. Ešte pred pár desaťročiami ľudia nenakupovali a nevlastnili, a čo je dôležité ani nevyhadzovali, toľko šiat, topánok, telefónov, áut či počítačov ako dnes. Mali ich menej a používali ich oveľa dlhší čas. Keď ich už nepotrebovali, posunuli ich ďalej príbuzným, priateľom či menej majetným susedom. Dnes ľudia vyhodia toľko vecí, ktoré sú ešte funkčné len preto, že je na trhu nový model alebo iná ponuka, že naše staré mamy len nechápavo krútia hlavou.

Vzdelávanie dospelých a cirkulárna ekonomika | EPALE

JEDINÁ CESTA JE ZMENA

Podľa výkonného riaditeľa ASO VENDING Roberta Trgiňu ide konzumný spôsob života posledných desaťročí ruka v ruke s rastom životnej úrovne a ekonomiky. „Všetko je zdanlivo dostupné, neustále nás bombarduje množstvo reklám a ponúk,“ zamýšľa sa Robert Trgiňa.

 

Banky hlásia, že už nepotrebujeme ani peniaze, stačí len podpis,“ upozorňuje výkonný riaditeľ a dodáva, že je to pre každého človeka ťažká osobnostná skúška. Ako to zmeniť? „Myslím si, že jediná cesta je začať od seba a svojím príkladom ovplyvňovať ľudí okolo seba. Byť príkladom pre svoje okolie.

V tomto duchu, našťastie, uvažuje stále viac a viac podnikateľov. Firmy chcú byť zodpovedné k spoločnosti, ktorá im umožňuje podnikať. Čoraz viac im záleží na tom, aby produkovali zmysluplne, ekologicky, aby pri výrobe tvorili čo najmenej odpadu, neznečisťovali životné prostredie, aby mali ich produkty čo najdlhšiu trvanlivosť, boli kvalitné a bezpečné. A to sú v podstate aj princípy cirkulárnej ekonomiky.

 

Každý, kto verí v nekonečný rast na fyzicky konečnej planéte, je buď blázon, alebo ekonóm.

David Attenborough

 

Naša planéta má svoje limity. 

 

RECYKLOVAŤ, NIE VYHADZOVAŤ

Podľa moderných ekonómov je práve obehová ekonomika na rozdiel od tej lineárnej jediné možné riešenie udržateľného vývoja ľudstva. Naša planéta si nemôže dovoliť donekonečna prijímať také množstvo odpadu a znečistenia ako doteraz. Výroba aj konzum majú šancu iba vtedy, ak sa ich logika zmení. Ak stroj, ktorý sa pokazí, nevyhodíme, ale ho opravíme alebo z neho spravíme niečo iné. Ak topánky, z ktorých odpadol opätok, nehodíme rovno do koša, ale zanesieme k obuvníkovi, ktorý opätok opraví. V zmene myslenia smerom k cirkulárnej ekonomike sú ako vždy, keď ide o pokrok, severské štáty. Vo Švédsku napríklad vláda finančne motivuje ľudí, ktorí poškodené veci nevyhodia, ale ich zanesú do opravy alebo si ich opravia sami. Takto chcú vládni úradníci nielen znížiť tvorbu odpadu, ale aj podporiť vznik nových pracovných miest. A propos, odpad!

Z toho je už v mnohých štátoch vzácna surovina 21. storočia. Napríklad Lego už dnes recykluje takmer sto percent svojho odpadu a vyrába z neho nové stavebnice. Niektoré firmy idú ešte ďalej a produkujú z odpadu, ktorý nakupujú aj od iných výrobcov, celkom nové materiály a tie predávajú ďalej. Zmyslom jednoducho je fungovať tak, aby sme čo možno najviac materiálov recyklovali a šetrili tak prírodné zdroje od vody, čistý vzduch cez energie až po podzemné ložiská surovín.

 

CIRKULÁCIU MÁME V DNA

Zásady obehovej ekonomiky sú pevne zakotvené aj vo firemnej filozofii spoločnosti  ASO VENDING, v ktorej je základným „výrobným“ prostriedkom automat či kávovar.

 „Ak doma konzumný spôsob života velí ‚po použití zahodiť‘, tak my razíme filozofiu recyklácie už takmer tridsať rokov,“ vysvetľuje Robert Trgiňa. Automaty a kávovary opravujú, repasujú a udržiavajú v kondícii tak, že klient na kvalite služby nepocíti rozdiel. Dokonca v inováciách predbehli aj samotných výrobcov automatov, keďže majú na niektorých strojoch veľkoplošné LCD monitory s touch systémom ovládania. Cesta recyklácie a inovácie však podľa výkonnéhoriaditeľa ASO VENDING nie je ľahká a ani lacná.

 „V porovnaní s konkurenciou musíte zamestnávať viac ľudí, musíte mať väčšie priestory, dielne, vozový park, technológiu. A popri tom ešte aj v súčasnosti vyvracať fámy, že nemáme ‚nové‘automaty, ale recyklované,“ konštatuje riaditeľ spoločnosti, ktorá ročne zákazníkom nainštaluje stovky strojov a, samozrejme, nakupuje aj nové.

 „Naše rozhodnutie hodnotíme z dlhodobej perspektívy ako jedno z najlepších. Cesta udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky sa stala súčasťou našej DNA a firemnej kultúry.