Ostatné polstoročie by sa mohlo pokojne nazývať „dobou odpadovou“. Produkujeme totiž stále väčšie množstvo tovaru, ktoré sa čoraz rýchlejšie stáva odpadom. Dokedy to naša planéta vydrží, je otázne. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko odpadu vyprodukuje napríklad vaša domácnosť? Neskonzumované potraviny, nekvalitná rýchla móda, lacné hračky, veci na jednorazové použitie, elektronika, ktorá je v priebehu niekoľkých rokov zastaralá, obaly, do ktorých sa tovar balí… Všetko skončí v kontajneri. Častokrát bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, čo sa s odpadom bude diať neskôr. Veci totiž neprestanú existovať tým, že ich vyhodíme. Mnohé z predmetov, ktoré sme včera použili a dnes vyhodili, žijú ďalej svojím životom.

zerowaste2

 KDE KONČÍ OBSAH ODPADKOVÝCH KOŠOV

Približne 10 % komunálneho odpadu sa na. Slovensku spáli v spaľovniach, asi 70 % skončí na skládkach odpadu a len 20 % sa zrecykluje. Na skládkach aj v spaľovniach takto končia tony materiálov, ktoré by sa dali znova využiť – papier, plasty, sklo či bioodpad. Ak ich nevyužijeme, potrebujeme na výrobu nového tovaru ďalšie suroviny. A tie je potrebné znova niekde získať, častokrát doviezť zo zahraničia. Zabúdame, že neobnoviteľné surovinové zdroje pravdepodobne vyčerpáme v priebehu niekoľkých desiatok rokov, a naopak, odpad zo skládok tu budeme mať ešte ďalších niekoľko desiatok či stoviek rokov, kým sa rozloží. Do ovzdušia sa tým uvoľňujú skleníkové plyny, v ohrození sú aj pôda a spodné vody.

JE RECYKLÁCIA SKUTOČNÝM RIEŠENÍM?

Nie všetko, čo vytriedime, sa dá donekonečna recyklovať. Na rozdiel od skla či železa, ktoré sa dajú opakovane recyklovať, plasty je možné zrecyklovať iba trikrát. Potom strácajú svoje vlastnosti a stávajú sa odpadom. Mnohé materiály počas recyklácie degradujú, a tak kvalita recyklovanej suroviny nedosahuje kvalitu prvotnej suroviny. Keďže nie sme schopní spracovať všetok vytriedený odpad, časť odpadu, pre ktorý sa nájde odberateľ, sa vyváža do zahraničia. Zvyšok skončí na skládke. A hoci by sme boli aj schopní odpad 100 %-ne vytriediť, a bezo zvyšku zrecyklovať, stále nevieme zabrániť neustále sa zmenšujúcej surovinovej základni.

zero waste1

NAJLEPŠÍ ODPAD JE TEN, KTORÝ NEVZNIKNE

Ak chceme dospieť k trvalo udržateľnému riešeniu, prijateľnému pre nás aj životné prostredie, najlepšou cestou je odpad netvoriť. To je hlavným princípom bezodpadovosti, životného štýlu s názvom zero-waste. Netvoriť odpad síce znie ako fikcia, obmedziť ho je však určite možné. Uľahčiť túto výzvu pomôže tzv. „5 R“ – Refuse, Reduce, Reuse, Recycle, Rot.

REFUSE: „ODMIETNI, ČO NEPOTREBUJEŠ“

Pri kúpe akéhokoľvek tovaru sa vždy sami seba opýtajme – naozaj to potrebujem? Pravda je totiž taká, že bez mnohých predmetov dennej spotreby sa dokážeme zaobísť. Odmietnuť môžeme letáky, reklamné predmety či vizitky – všetko, čo by sme doma bez použitia hodili do koša. A čo tak dať zbohom obalovým materiálom a začať nakupovať v bezobalových obchodoch? Tie sa dnes už nachádzajú v mnohých slovenských mestách a ponúkajú potraviny bez obalu, čapovanú drogériu aj kozmetiku.

REDUCE: „MINIMALIZUJ, ZJEDNODUŠUJ“

Potrebujem 1 alebo 3 kabáty? Zvlášť čistiaci prostriedok na okná, podlahu, WC, alebo sa zaobídem s vodou, octom a saponátom? Viem fungovať aj bez preplnenej chladničky či špajze? Je nevyhnutné mať doma vŕtačku, ak ju použijem raz do roka? Redukcia vecí v šatníku, špajzi či v kúpeľni nám totiž ukáže, čo skutočne potrebujeme a čo, naopak, vôbec nie. V minimalizovaní predmetov nie celkom každodennej potreby pomôžu požičovne. Dnes sa dajú požičať nielen knihy či lyžiarska výstroj, ale aj náradie pre príležitostných domácich kutilov. Zaujímavým fenoménom začína byť tiež zdieľaná ekonomika.

REUSE: „ZNOVA POUŽI“

Predmety na jednorazové použitie sú na ceste k bezodpadovosti tabu. Mnoho vecí, ktoré zahadzujeme do koša, sa dajú ešte využiť a môžu ušetriť nielen financie, ale aj materiál. Zo starého trička sa dá vyrobiť nákupná taška, z nemoderných riflí ruksak, starý nábytok sa s trochou šikovnosti dá premeniť na zaujímavý dizajnový kúsok. Svoj vplyv na životné prostredie si uvedomujú aj niektorí výrobcovia, ktorí zbierajú použité obaly z vlastných produktov, aby ich znova naplnili a vrátili do obehu.zerowaste4

RECYCLE: „RECYKLUJ“

Trieďme a recyklujme, ale až to, čo nevieme odmietnuť, zredukovať či znova použiť. Cesta k bezodpadovosti začína totiž oveľa skôr –  už pri samotnej kúpe produktu. Nie každý je totiž recyklovateľný. Produkty, ktoré sú nadizajnované ekologicky, by mali byť opraviteľné, s čo najdlhšou životnosťou, s možnosťou zrecyklovať ho na nový produkt.

ROT: „KOMPOSTUJ“

Veľkú časť obsahu odpadkových košov zaberá biologický odpad. Kompostovaním je však možné znížiť objem domáceho odpadu až o polovicu. Pre obyvateľov rodinných domov snáď neexistuje jednoduchší spôsob, ako začať s cestou k bezodpadovosti. Stačí si zaobstarať záhradný kompostér. No ani v bytových domoch kompostovanie nie je nemožné. Kompostér je možné vyrobiť si aj svojpomocne, pre náročnejších sú na trhu dizajnové vermikompostéry. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa so susedmi a zriadiť komunitné kompostovisko.

SÚŤAŽ

Kávová usadenina nemusí skončiť v koši. Existuje mnoho spôsobov jej využitia. Zapojte sa do súťaže o novú knihu „Do poslednej omrvinky“ a napíšte nám, ako zvyšky kávy využívate vy. Svoje tipy nám posielajte do 31. mája 2019 na mailovú adresu redakcie jana@softdesign.sk. Vyžrebovaný výherca dostane podpísanú knižku s venovaním od Lucie Grigovej. zerowaste5

Prihlásením sa do súťaže udeľujete súhlas spoločnosti ASO VENDING, s.r.o., so sídlom Medený Hámor 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 45851221, so spracovaním osobných údajov na účely účasti v súťaži. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť spracovania založeného na súhlase udelenom pred jeho odvolaním. Čas platnosti súhlasu uplynie po skončení súťaže. Máte právo najmä na prístup k osobným údajom, právo na ich opravu, vymazanie, na obmedzenie ich spracovania, ako aj na ich presnosť. Viac o podmienkach spracovania nájdete na https://asovending.sk/ochrana-osobnych-udajov/.

GRIGOVA

Lucia Grigová je vyštudovaná architektka a blogerka píšuca na tému neplytvania potravinami. Vo svojom blogu Do poslednej omrvinky uverejňuje recepty, zamerané na prevenciu vyhadzovania jedla a články, ako predchádzať plytvaniu. Počas blogovania ju začala zaujímať téma tvorby a prevencie vzniku odpadov. Vo svojej domácnosti sa snaží okrem neplytvania jedlom znižovať aj množstvo odpadu, ktoré produkuje jej 4-členná rodina.

Odpad v Európe

Najviac odpadu v absolútnych číslach na osobu produkujú Dáni a Malťania, najmenej Rumuni, Poliaci, Česi a Slováci. Bohatšie štáty produkujú v priemere viac odpadu na obyvateľa, ku vyšším číslam však prispieva aj turizmus. V severozápadných krajinách skládky dnes už takmer neexistujú, ide najmä o Belgicko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko alebo Fínsko. Odpad sa tu buď spaľuje, alebo recykluje, pričom najviac recyklujú Nemci a Rakúšania. Cieľom EÚ je do roku 2025 recyklovať a znovu využívať najmenej 55 % odpadu a na skládky ukladať najviac 10 % komunálneho odpadu.

Zdroj: Eurostat, Výskumné stredisko EP, Európska komisia

Tip na záver           

Ak ste sa rozhodli dať stop zbytočnému odpadu, buďte trpezliví. Pre väčšinu ľudí znamená cesta k bezodpadovosti zásadné zmeny vo všetkých oblastiach života. A aj časté prehodnocovanie svojich rozhodnutí pri akejkoľvek činnosti – či už pri nákupe, varení, koníčkoch alebo cestovaní. Kým tí najšikovnejší sú schopní zredukovať vlastný odpad v priebehu niekoľkých týždňov, väčšina ľudí potrebuje na takú zmenu oveľa dlhší čas. Nie týždne, nie mesiace, ale možno roky. Dobrá správa však je, že aj s redukciou predmetov každodennej potreby a novými nákupnými zvykmi sa dá žiť komfortne a bez obmedzení. Navyše s pocitom, že pre našu planétu snáď ešte existuje nádej, že bude obývateľná aj pre nasledujúce generácie.

TEXT: Lucia Grigová // FOTO: Matúš Lago, Adobe Stock